Oslava narodenia Andrejovho prvorodeného syna dala zabrať dlho do neskorých nočných hodín. O to viac vítam slnečné Trojkráľové ráno a deň vhodný na vyvetranie hlavy v prírode. Pôvodne plánujem ísť sám a užiť si ticho ale na obed už volajú chalani, že idú na Končitý vrch, aby som sa pridal. Doma ešte dokončíme neodkladnú prácu a vyrážam za nimi trochu neskôr sám. Idem najkratšou cestou cez strelnicu, povedľa Grófovho duba a krížom cez les míňam centrálny krmelec. Najviac dá zabrať krátky ale strmý výstup na Končitý vrch. O trištvrte hodinu som hore pri rozloženom ohni a opekajúcej sa slanine. Príchod v pravý čas. Po mne príde ešte Milan Krajčovič s rodinou, chvíľku sa zdržia a smerujú ďalej. Z vrchu sú krásne výhľady do jeleneckej doliny a na zrúcaninu hradu Gýmeš. Smerom na sever je vidieť bielu čapicu Veľkého Tríbeča a za ním celý zasnežený chrbát Vtáčnika. Znečistené ovzdušie nepraje fotografovaniu výhľadov ale to všetko mi vynahradí hra zapadujúceho slnka a stromov vrhajúcich tiene na zasneženú zem. Po občerstvení a uhasení ohňa vyrážame smer Malá skala. Tam si užijeme posledný otvorený výhľad na Lefantovce a smerujeme cez les domov. Po ceste nám ešte robí spoločnosť zopár srniek. Vymrznutý ale spokojný dorážam onedlho domov. (január 2015)
 |
| Zima na Končitom vrchu. |
Komentáre
Zverejnenie komentára