Zlatý záver dňa

Ťažký týždeň poznačený nepríjemnými udalosťami v súkromnom i pracovnom živote si žiadal vytiahnuť telo mimo civilizáciu a vyvetrať hlavu plnú myšlienok niekde osamote. Celodenné poškulovanie zo záhrady po modrej oblohe plnej bielych kopovitých oblakov sľubovalo krásny západ slnka. Bolo rozhodnuté. Už len dokončiť robotu v záhrade a 18:00 narýchlo balím veci do vaku a vyrážam. Smer Veľká skala. Priebežná kontrola oblohy nenasvedčuje žiadnej zmene. Na poli pod Babizonkou prechádzam odkvitnutými púpavami ako perinou a za mnou sa tvorí vír malých poletujúcich "padáčikov". Potichu vstúpim do lesa, ktorý hučí spevom vtákov ako keby nacvičovali povzbudzovanie na večerný zápas proti Fínom. Zo začiatku sa snažím vyhýbať húseniciam visiacim zo stromov na tenkých pavučinách ale po chvíli to prestáva baviť a rozhodujem sa že pavučiny dám dole až na skale. Pomalým tempom sa dostávam na skalnatý hrebeň. Odopínam vak a spolu s ním sťahujem z hlavy z tenkých pavučín upletenú kapucňu. Vďaka teplu do nitky prepotené tričko vyzliekam a dávam sušiť na statív. Rýchlo obliekam softshell bundu lebo hore pofukuje svieži vietor. Dopĺňam pitný režim a kochám sa výhľadmi do doliny. Čo ma už menej teší je blížiaca sa nízka oblačnosť zo západu, ktorá onedlho ukryje slnko. Potichu si šomrem, že zo sľubovaného západu slnka znova nič nebude. Urobím teda aspoň zopár záberov smerom na sever, kde je v diaľke vidno aj chrbát Vtáčnika. Presúvam sa na iné miesto odkiaľ pozorujem pomaly končiaci sa deň. Zrazu na ľavom líci zacítim teplo. To sa znova spod mrakov ukázalo zapadajúce slnko a osvietilo celú dolinu krásnym zlatým svetlom. V tom momente letí tričko zo statíva na kríky a opäť je na ňom osadený fotoaparát. Snažím sa zachytiť atmosféru rýchloplynúcich okamihov a popritom nasať niečo z tej energie. Podarí sa aspoň trocha z každého. Vydarený záver dňa nepokazí už ani večerná prehra 0:2 s Fínmi. Tie vtáky si to asi zle nacvičili...