História obce
Staršia doba kamenná je časovo najdlhším obdobím v
histórii ľudstva. Je to obdobie, v ktorom sa zrodil človek a jeho kultúra.
Pleistocénny predchodca človeka v dobách ľadových, ktorých bolo minimálne päť, žil v mimoriadne krutých klimatickým podmienkach. V starom paleolite vytvoril predrodovú spoločnosť a v strednom paleolite prvotnorodovú spoločnosť. Až praveký človek mladého paleolitu /Homo sapiens fossilis/ žil už v rodovej spoločnosti. Lov zvierat bol v tomto období hlavným zdrojom obživy. Nástroje a zbrane sa vyrábali zo štiepateľných druhov kameňa, z dreva a kosti.
Z katastra Horných Lefantoviec pochádzajú najstaršie paleolitické nálezy až z obdobia mladého paleolitu, ktoré patria gravettienskej kultúre /26 000-18 000 pred n.l./. ide o sídliskovú lokalitu, ktorá sa nachádza približne juhozápadne od Horných Lefantoviec v polohe Kamenec na plochom chrbte nezalesnenej vyvýšeniny. Je zrejmé, že na tomto mieste sídlili lovcovia mamutov a inej veľkej zveri, i keď chotár bol s najväčšou pravdepodobnosťou iba sezónny a nemal dlhého trvania.
Pleistocénny predchodca človeka v dobách ľadových, ktorých bolo minimálne päť, žil v mimoriadne krutých klimatickým podmienkach. V starom paleolite vytvoril predrodovú spoločnosť a v strednom paleolite prvotnorodovú spoločnosť. Až praveký človek mladého paleolitu /Homo sapiens fossilis/ žil už v rodovej spoločnosti. Lov zvierat bol v tomto období hlavným zdrojom obživy. Nástroje a zbrane sa vyrábali zo štiepateľných druhov kameňa, z dreva a kosti.
Z katastra Horných Lefantoviec pochádzajú najstaršie paleolitické nálezy až z obdobia mladého paleolitu, ktoré patria gravettienskej kultúre /26 000-18 000 pred n.l./. ide o sídliskovú lokalitu, ktorá sa nachádza približne juhozápadne od Horných Lefantoviec v polohe Kamenec na plochom chrbte nezalesnenej vyvýšeniny. Je zrejmé, že na tomto mieste sídlili lovcovia mamutov a inej veľkej zveri, i keď chotár bol s najväčšou pravdepodobnosťou iba sezónny a nemal dlhého trvania.
Mladšia doba kamenná – neolit
Ľudstvo po definitívnom ústupe ľadovca na sever prešlo od neproduktívneho hospodárstva k produktívnemu spôsobu obživy – k roľníctvu. Roľnícky ľud prišiel až z juhovýchodnej Európy, z Balkánu. Toto prenikanie neolitického obyvateľstva k nám sa odohrávalo niekedy na sklonku 6.tisícročia pred n.l.
Neolitický roľník bol už trvale pripútaný k pôde a ako prvý z obyvateľov nášho územia začal okolitú krajinu aj kultúrne pretvárať. Dá sa bez zveličenia povedať, že od čias mladšej doby kamennej sa už kontinuita osídlenia na Slovensku nikdy neprerušila.
Najstaršie roľnícke osídlenie na Slovensku reprezentuje ľud kultúry s lineárnou keramikou, ktorý osídľoval predovšetkým nížiny juhozápadného Slovenska a svoje sídla si budoval na terasách riek a potokov Existencia tejto kultúry trvala relatívne veľmi dlho, takmer 1000 rokov /asi 5000-4000 rokov pred n.l., Kolektív autorov 1970, s. 20/. jej vývoj bol ukončený v závere stredného neolitu, kedy sa kultúra s lineárnou keramikou postupne pretrasformovala do želiezovskej skupiny, ktorá slúžila ako základ pre vznik novej, tzv. lengyelskej kultúry, rozšírenej v celej Karpatskej kotline.
práve z tohto obdobia sa našli výrazné doklady o osídlení chotáru obce vo viacerých polohách. Predovšetkým treba spomenúť lokalitu v Horných Lefantovciach v polohe „Na Babe“, ktorá sa nachádzala na menšom návrší na južnom okraji obce. Miesto malo ideálnu polohu na osídlenie. Na nálezy sa prišlo pri kopaní základov pre društevnú hydináreň. Archeologický ústav SAV v r.1958 pod vedením PhDr. Ladislava Bánesza, CSc. uskutočnil v tomto priestore záchranný archeologický výskum /Bánesz 1962/. V priebehu výkopových prác sa preskúmala časť neolitickej osady spolu s odpadovými jamami, jedným objektom hospodársko-výrobného charakteru a dokonca, čo bolo veľké prekvapenie, aj batéria 13 pecí, z ktorých niektoré boli takmer celkom v pôvodnom stave. pece boli situované z bezpečnostných dôvodov na okraji osady. K ich funkcii sa nedá jednoznačne vyjadriť, s najväčšou pravdepodobnosťou slúžili viacúčelove. Za jedinečný nález sa považuje hladený kamenný nástroj s otvorom pre násadu, ktorý je doteraz najstarším chronologicky overeným artefaktom svojho druhu z územia juhozápadného Slovenska.
Ľudstvo po definitívnom ústupe ľadovca na sever prešlo od neproduktívneho hospodárstva k produktívnemu spôsobu obživy – k roľníctvu. Roľnícky ľud prišiel až z juhovýchodnej Európy, z Balkánu. Toto prenikanie neolitického obyvateľstva k nám sa odohrávalo niekedy na sklonku 6.tisícročia pred n.l.
Neolitický roľník bol už trvale pripútaný k pôde a ako prvý z obyvateľov nášho územia začal okolitú krajinu aj kultúrne pretvárať. Dá sa bez zveličenia povedať, že od čias mladšej doby kamennej sa už kontinuita osídlenia na Slovensku nikdy neprerušila.
Najstaršie roľnícke osídlenie na Slovensku reprezentuje ľud kultúry s lineárnou keramikou, ktorý osídľoval predovšetkým nížiny juhozápadného Slovenska a svoje sídla si budoval na terasách riek a potokov Existencia tejto kultúry trvala relatívne veľmi dlho, takmer 1000 rokov /asi 5000-4000 rokov pred n.l., Kolektív autorov 1970, s. 20/. jej vývoj bol ukončený v závere stredného neolitu, kedy sa kultúra s lineárnou keramikou postupne pretrasformovala do želiezovskej skupiny, ktorá slúžila ako základ pre vznik novej, tzv. lengyelskej kultúry, rozšírenej v celej Karpatskej kotline.
práve z tohto obdobia sa našli výrazné doklady o osídlení chotáru obce vo viacerých polohách. Predovšetkým treba spomenúť lokalitu v Horných Lefantovciach v polohe „Na Babe“, ktorá sa nachádzala na menšom návrší na južnom okraji obce. Miesto malo ideálnu polohu na osídlenie. Na nálezy sa prišlo pri kopaní základov pre društevnú hydináreň. Archeologický ústav SAV v r.1958 pod vedením PhDr. Ladislava Bánesza, CSc. uskutočnil v tomto priestore záchranný archeologický výskum /Bánesz 1962/. V priebehu výkopových prác sa preskúmala časť neolitickej osady spolu s odpadovými jamami, jedným objektom hospodársko-výrobného charakteru a dokonca, čo bolo veľké prekvapenie, aj batéria 13 pecí, z ktorých niektoré boli takmer celkom v pôvodnom stave. pece boli situované z bezpečnostných dôvodov na okraji osady. K ich funkcii sa nedá jednoznačne vyjadriť, s najväčšou pravdepodobnosťou slúžili viacúčelove. Za jedinečný nález sa považuje hladený kamenný nástroj s otvorom pre násadu, ktorý je doteraz najstarším chronologicky overeným artefaktom svojho druhu z územia juhozápadného Slovenska.
Neskorá doba kamenná – eneolit
Do tohto časového úseku možno pravdepodobne zaradiť plochú medenú sekeru, ktorá sa pred rokmi našla v záhrade Jána Páleníka v Horných Lefantovciach /Novotná 1970, s.15, tab.2:26/, i keď nie je vylúčené, že patrí napr. kultúre s kanelovanou keramikou zo stredného eneolitu.
V každom prípade z obdobia, v ktorom sa meď len začala používať a výrobky znej sú pomerne vzácne, v Horných Lefantovciach registrujeme až dva medené nástroje, čo je skutočne veľmi pozoruhodné.
Do tohto časového úseku možno pravdepodobne zaradiť plochú medenú sekeru, ktorá sa pred rokmi našla v záhrade Jána Páleníka v Horných Lefantovciach /Novotná 1970, s.15, tab.2:26/, i keď nie je vylúčené, že patrí napr. kultúre s kanelovanou keramikou zo stredného eneolitu.
V každom prípade z obdobia, v ktorom sa meď len začala používať a výrobky znej sú pomerne vzácne, v Horných Lefantovciach registrujeme až dva medené nástroje, čo je skutočne veľmi pozoruhodné.
Doba bronzová
Významný úsek v dejinách ľudskej civilizácie nielen v Európe, ale aj na území dnešného Slovenska predstavuje doba bronzová /1900-700 pred n.l./.
V katastri obce Horné Lefantovce úplne prekvapuje absencia nálezov z doby bronzovej, hlavne zo starších stupňov tejto etapy vývoja ľudskej spoločnosti.
Tento fakt čiastočne zmierňuje nález polozemnice čakanskej kultúry /podľa eponymnej lokality v Čake, okr. Levice s posmrtnou kniežacou mohylou/ z počiatku mladšej doby bronzovej, ktorá sa odborne odkryla a preskúmala v roku 1958 v Horných Lefantovciach v polohe „Za Jozefkom“ /Bánesz 1959, s. 166, Paulík 1959/. Príbytok, ktorý preskúmal PhDr. Bánesz, CSc. počas výskumu neolitického sídliska v polohe „Na Babe“ sa nachádzal asi 30 m južne od sochy sv.Jozefa. Predstavoval zahĺbenú chatu v pôdoryse v tvare nepravidelného kruhu, resp.elipsy s rozmermi 360x300 cm. Podlaha chaty sa nachádzala v hĺbke 165 cm od povrchu dnešného terénu, ale nebola rovná. V chate sa nachádzali rôzne menšie priehlbne, asi primitívne komory, resp.zásobnicové chladničky /?/. Pri severnej stene bolo umiestnené ohnisko oddelené od ostatnej časti vnútrajška príbytku plytkým jarkom. V objekte sa našli kamenné drviče na obilie, fragment kamennej podložky, hlinené ihlancovité závažia z tkáčskeho stavu, hlinená omietka /mazanica/ s bielym náterom, zvieracie kosti a zlomky rozbitých šálok, misiek a amfor, na základe ktorých sa celý príbytok mohol datovať na prelom 14. a 13.storočia pred n.l.
Významný úsek v dejinách ľudskej civilizácie nielen v Európe, ale aj na území dnešného Slovenska predstavuje doba bronzová /1900-700 pred n.l./.
V katastri obce Horné Lefantovce úplne prekvapuje absencia nálezov z doby bronzovej, hlavne zo starších stupňov tejto etapy vývoja ľudskej spoločnosti.
Tento fakt čiastočne zmierňuje nález polozemnice čakanskej kultúry /podľa eponymnej lokality v Čake, okr. Levice s posmrtnou kniežacou mohylou/ z počiatku mladšej doby bronzovej, ktorá sa odborne odkryla a preskúmala v roku 1958 v Horných Lefantovciach v polohe „Za Jozefkom“ /Bánesz 1959, s. 166, Paulík 1959/. Príbytok, ktorý preskúmal PhDr. Bánesz, CSc. počas výskumu neolitického sídliska v polohe „Na Babe“ sa nachádzal asi 30 m južne od sochy sv.Jozefa. Predstavoval zahĺbenú chatu v pôdoryse v tvare nepravidelného kruhu, resp.elipsy s rozmermi 360x300 cm. Podlaha chaty sa nachádzala v hĺbke 165 cm od povrchu dnešného terénu, ale nebola rovná. V chate sa nachádzali rôzne menšie priehlbne, asi primitívne komory, resp.zásobnicové chladničky /?/. Pri severnej stene bolo umiestnené ohnisko oddelené od ostatnej časti vnútrajška príbytku plytkým jarkom. V objekte sa našli kamenné drviče na obilie, fragment kamennej podložky, hlinené ihlancovité závažia z tkáčskeho stavu, hlinená omietka /mazanica/ s bielym náterom, zvieracie kosti a zlomky rozbitých šálok, misiek a amfor, na základe ktorých sa celý príbytok mohol datovať na prelom 14. a 13.storočia pred n.l.
Od doby železnej po vystúpenie Slovanov
Z celého tohto dlhého obdobia, ktoré trvalo rámcove 1300 rokov z katastra Horných Lefantoviec pochádza minimum archeologických nálezov. Z tohto obdobia z Horných Lefantoviec doteraz evidujeme len nález keramiky z doby laténskej, ktorý sa náhodne objavil v polohe „Lápa“ /nálezová správa AÚ SAV č.53/58/, na poli vľavo od cesty v smere do Oponíc.
Zo staršej doby rímskej by mohlo pochádzať sídlisko, ktoré sa objavilo v roku 1956 údajne v strede Horných Lefantoviec. Bližšia lokalizácia lokality je neznáma. Zberom sa získali len zlomky keramiky, ktoré možno datovať do 1.storočia n.l. /nálezová správa AÚ SAV č.628/56/.
Z celého tohto dlhého obdobia, ktoré trvalo rámcove 1300 rokov z katastra Horných Lefantoviec pochádza minimum archeologických nálezov. Z tohto obdobia z Horných Lefantoviec doteraz evidujeme len nález keramiky z doby laténskej, ktorý sa náhodne objavil v polohe „Lápa“ /nálezová správa AÚ SAV č.53/58/, na poli vľavo od cesty v smere do Oponíc.
Zo staršej doby rímskej by mohlo pochádzať sídlisko, ktoré sa objavilo v roku 1956 údajne v strede Horných Lefantoviec. Bližšia lokalizácia lokality je neznáma. Zberom sa získali len zlomky keramiky, ktoré možno datovať do 1.storočia n.l. /nálezová správa AÚ SAV č.628/56/.
Stredovek
Časový úsek od konca 5.storočia až po poslednú štvrtinu 7.storočia sa nazýva včasnoslovanské obdobie. Je to etapa, počas ktorej na územie Slovenska, a teda aj do oblasti stredného Ponitria prenikol nový významný činiteľ – Slovania.
K najstarším dokladom o ich prítomnosti patria aj nálezy z Horných Lefantoviec, kde sa v polohe „Za Kochanovskej záhradou“ v roku 1960 objavilo sídlisko. Na základe zlomkov nádob, ktoré boli nezdobené a len ručne modelované sa uvedené staroslovanské sídlisko datovalo do 6.7. storočia /Bialeková 1961/, ktoré je časovo súčasne so staršou fázou na pohrebisku vo Výčapoch-Opatovciach /Budínsky-Krička 1947/, nachádzajúceho sa v blízkom okolí Horných Lefantoviec.
Kontinuita slovanského osídlenia sa už neprerušila ani v nasledujúcich storočiach, čo plne korešponduje s poznatkami aj o osídlení kniežacieho centra v samotnej Nitre /Fusek 1993, s.99/ v období existencie Veľkomoravskej ríše.
Bezprostredným predchodcom dnešnej obce Horné Lefantovce môže byť aj sídlisko z 9.-10. storočia, ktoré sa objavilo v roku 1963 cca 400 m severozápadne od liečebného ústavu v polohe „Rajčula“, odkiaľ pochádza typická včasnostredoveká nádoba. Už plne do obdobia vrcholného stredoveku patrí osada z 13.-14. storočia, ktorej zvyšky sa nachádzajú v polohe „Lápa“ severne od obce /Bialeková 1989, s. 191, 192/.
Pre celkové dokreslenie situácie osídlenia stredovekej obce Horné Lefantovce uvádzame aj nález mince z roku 1989 strieborného denára kráľa Kolomana /1095-1116/, ktorá sa našla pri renesančnom kaštieli. Neznáma stredoveká stavba sa objavila aj na pozemku Pavla Bojsu, č.d.301 v roku 1963, kde pri kopaní pivnice sa narazilo na roh kamenného základu v hĺbke 130 cm. Tiež v záhrade Škribenských sa pri kopaní jám pre stĺpy elektrického vedenia v hĺbke 150 cm porušil príbytok – polozemnica /?/ s dreveným obložením, ktoré bolo zvnútra vymazané hlinou. V okolí sa našli neskorostredoveké črepy /nálezová správa AÚ SAV č.465/63/. K pôvodnej stredovekej dedine patria nepochybne aj zvyšky snáď hospodárskych objektov v polohe „Žabárňa“ na pozemku Františka Šinku č.d.360, kde sa pri kopaní jamy na vápno našli takmer celé nádoby, časť veľkej hlinenej zásobnice na obilie, zdobenej hlbokými obvodovými ryhami a zlomok kamenného žarnova. Uvedené nálezy možno len rámcove datovať do obdobia vrcholného stredoveku /11.-15. stor./.
Veľmi cenným príspevkom k dejinám Horných Lefantoviec sú výsledky historickostavebného a archeologického výskumu, ktorý sa uskutočnil vo východnej časti obce na miernej vyvýšenine nad ľavým brehom Lefantovského potoka v areáli tzv.malého kaštieľa /Ruttkay-Staník 1983/. Budova v Súpise pamiatok na Slovensku /1967, zv. 1., s.428/ figuruje ako renesančná stavba z r.1618. Zistilo sa, že renesančný kaštieľ vznikol na mieste staršieho, pôvodom stredovekého opevneného komplexu. Rozpoznal sa barbakán, na ktorý nadväzuje vstupná bašta opevneného areálu. Zistené murivá a základy svedčili o tom, že na mieste dnešného kaštieľa sa nachádzalo v 14.-15. storočí vyvinuté feudálne sídlo – opevnený hrad.
O to viac bol prekvapujúcejší nález základov mohutnej kruhovej veže vybudovanej z vápencových kameňov. Vonkajší priemer veže mal 9m, vnútorný priemer meral 4,3-4,4 m. to znamená, že múry boli hrubé až 2,4 n. Spodná hrana základov ležala v hĺbke 120 cm od úrovne dnešného terénu. Z rozboru situácie vyplynulo, že zistená okrúhla obytná veža, datovaná jednoznačne do 13.storočia predstavuje zatiaľ v intraviláne obce najstaršie feudálne sídlo. V ďalších fázach vývoja k hrádku pribudli iné stavby a fortifikačné zariadenie, ktoré svedčia, že prvotne išlo o typický vodný hrad. Výskumom sa zistila aj vodná priekopa, ktorá bola napájaná práve z blízkeho potoka. Priekopa obopínala celý objekt a aj neskoršie bola súčasťou opevnenia renesančného kaštieľa.
Časový úsek od konca 5.storočia až po poslednú štvrtinu 7.storočia sa nazýva včasnoslovanské obdobie. Je to etapa, počas ktorej na územie Slovenska, a teda aj do oblasti stredného Ponitria prenikol nový významný činiteľ – Slovania.
K najstarším dokladom o ich prítomnosti patria aj nálezy z Horných Lefantoviec, kde sa v polohe „Za Kochanovskej záhradou“ v roku 1960 objavilo sídlisko. Na základe zlomkov nádob, ktoré boli nezdobené a len ručne modelované sa uvedené staroslovanské sídlisko datovalo do 6.7. storočia /Bialeková 1961/, ktoré je časovo súčasne so staršou fázou na pohrebisku vo Výčapoch-Opatovciach /Budínsky-Krička 1947/, nachádzajúceho sa v blízkom okolí Horných Lefantoviec.
Kontinuita slovanského osídlenia sa už neprerušila ani v nasledujúcich storočiach, čo plne korešponduje s poznatkami aj o osídlení kniežacieho centra v samotnej Nitre /Fusek 1993, s.99/ v období existencie Veľkomoravskej ríše.
Bezprostredným predchodcom dnešnej obce Horné Lefantovce môže byť aj sídlisko z 9.-10. storočia, ktoré sa objavilo v roku 1963 cca 400 m severozápadne od liečebného ústavu v polohe „Rajčula“, odkiaľ pochádza typická včasnostredoveká nádoba. Už plne do obdobia vrcholného stredoveku patrí osada z 13.-14. storočia, ktorej zvyšky sa nachádzajú v polohe „Lápa“ severne od obce /Bialeková 1989, s. 191, 192/.
Pre celkové dokreslenie situácie osídlenia stredovekej obce Horné Lefantovce uvádzame aj nález mince z roku 1989 strieborného denára kráľa Kolomana /1095-1116/, ktorá sa našla pri renesančnom kaštieli. Neznáma stredoveká stavba sa objavila aj na pozemku Pavla Bojsu, č.d.301 v roku 1963, kde pri kopaní pivnice sa narazilo na roh kamenného základu v hĺbke 130 cm. Tiež v záhrade Škribenských sa pri kopaní jám pre stĺpy elektrického vedenia v hĺbke 150 cm porušil príbytok – polozemnica /?/ s dreveným obložením, ktoré bolo zvnútra vymazané hlinou. V okolí sa našli neskorostredoveké črepy /nálezová správa AÚ SAV č.465/63/. K pôvodnej stredovekej dedine patria nepochybne aj zvyšky snáď hospodárskych objektov v polohe „Žabárňa“ na pozemku Františka Šinku č.d.360, kde sa pri kopaní jamy na vápno našli takmer celé nádoby, časť veľkej hlinenej zásobnice na obilie, zdobenej hlbokými obvodovými ryhami a zlomok kamenného žarnova. Uvedené nálezy možno len rámcove datovať do obdobia vrcholného stredoveku /11.-15. stor./.
Veľmi cenným príspevkom k dejinám Horných Lefantoviec sú výsledky historickostavebného a archeologického výskumu, ktorý sa uskutočnil vo východnej časti obce na miernej vyvýšenine nad ľavým brehom Lefantovského potoka v areáli tzv.malého kaštieľa /Ruttkay-Staník 1983/. Budova v Súpise pamiatok na Slovensku /1967, zv. 1., s.428/ figuruje ako renesančná stavba z r.1618. Zistilo sa, že renesančný kaštieľ vznikol na mieste staršieho, pôvodom stredovekého opevneného komplexu. Rozpoznal sa barbakán, na ktorý nadväzuje vstupná bašta opevneného areálu. Zistené murivá a základy svedčili o tom, že na mieste dnešného kaštieľa sa nachádzalo v 14.-15. storočí vyvinuté feudálne sídlo – opevnený hrad.
O to viac bol prekvapujúcejší nález základov mohutnej kruhovej veže vybudovanej z vápencových kameňov. Vonkajší priemer veže mal 9m, vnútorný priemer meral 4,3-4,4 m. to znamená, že múry boli hrubé až 2,4 n. Spodná hrana základov ležala v hĺbke 120 cm od úrovne dnešného terénu. Z rozboru situácie vyplynulo, že zistená okrúhla obytná veža, datovaná jednoznačne do 13.storočia predstavuje zatiaľ v intraviláne obce najstaršie feudálne sídlo. V ďalších fázach vývoja k hrádku pribudli iné stavby a fortifikačné zariadenie, ktoré svedčia, že prvotne išlo o typický vodný hrad. Výskumom sa zistila aj vodná priekopa, ktorá bola napájaná práve z blízkeho potoka. Priekopa obopínala celý objekt a aj neskoršie bola súčasťou opevnenia renesančného kaštieľa.
Zdroj: Kolektív autorov. 1998. Lefantovce 1113 -
1998. Lefantovce: Obecný úrad Lefantovce, 1998, 170 s. ISBN 80-967969-5-X
www.hornelefantovce.sk
