Blog je venovaný predstaveniu prírodných a kultúrných zaujímavostí obce Horné Lefantovce a jej blízkeho okolia od Nitry po Topoľčany prostredníctvom fotografie.

Noc na Veľkej skale

Zrušenie organizačnej zložky firmy kde som pracoval prinieslo neplánované mesačné voľno, ktoré som celkom rád uvítal. Zhodou okolností bol Prco na tom rovnako. Tak sme to využili nielen na návštevu Vysokých Tatier ale aj na nočné fotenie Lefantoviec z Veľkej skaly. Napratané batohy, technikou, jedlom, tekutinami a "tekutinami", ovešané stanom a spacákmi, celkom tlačili na chrbáte ale cesta hore aj tak rýchlo ubehla. Krásny výhľad do doliny dal zabudnúť, že sme do nitky prepotení. Prebiehajúce teplé júnové noci dovolili postaviť len vnútornú sieťku zo stanu, ktorá v noci ochránila pred komármi. Po svetle sme ešte rýchlo nazbierali drevo na oheň a pustili sa do fotenia zapadujúceho slnka za Považský Inovec. Potom sme pri ohni a ešte ako tak chladenom pive v rukách ticho sledovali zhasínajúcu oranžovú žiaru slnka a pomalé pribúdanie hviezd na oblohe. Po dostatočnom osviežení "inšpiráciou" prišlo na rad nočné fotenie, ktoré skončilo neskoro po polnoci. Budík o štvrtej ráno bol tvrdý ale prebúdzajúci sa operení spevavci by nám aj tak dlhšie nedali spať. Východ slnka bol pre mňa možno ešte krajší ako včerajší západ. Po dofotení keď Prcovi došli už aj baterky sme po raňajkách ešte chvíľu ostali pozorovať rannú krajinu. Zbalili sme veci a slovami "Do videnia" opúšťame najkrajší výhľad nad Lefantovcami. (jún 2013)

Západ slnka.

Ilustračná fotka ako je v noci vysvietená dolina.

Mliečna dráha a strom osvetlený žiarou z ohňa.

Nočné experimenty.

Vychádzajúce slnko.

Dolina pri východe slnka.

Detail ráno na Lefantovce.


Januárové výhľady

Zo skalného útvaru Plieška (lefantovsky Veľká skala) sú krásne otvorené výhľady nielen do doliny ale je odtiaľ možné sledovať aj Malé Karpaty, celý Považský Inovec, chrbát Veľkého Tríbeča, ktorý pokračuje až po Vtáčnik. Tohtoročný január žiaľ sneh ešte nepriniesol tak fotka je skôr jesenná. (január 2014)

Ticho, vietor a jesenné počasie v januári.

Oponický hrad na Troch kráľov

Vraj zima!? Je sviatok Troch kráľov a vonku slnko ohrieva na 10 stupňov celzia. V tomto období by som mal najradšej vŕzgajúci sneh pod nohami a nie takéto teploty. Tak sme to využili na prechádzku na Oponický hrad spojenú s opekaním pri západe slnka, ktoré krásne osvietilo zrúcaninu hradu. (január 2013)

Obranná bašta Oponického hradu.

Penzión Dolina

V decembri 2013 bol na brehu priehrady nad Hornými Lefantovcami v príjemnom prostredí doliny otvorený nový Penzión Dolina. Ponúka chutnú kuchyňu s možnosťou posedenia na terase nad vodnou hladinou  priehrady a zároveň možnosť ubytovania v podkrovných izbách.

Odkazy na penzión:
www.penziondolina.sk
www.facebook.com/www.penziondolina.sk

Exteriér Penziónu Dolina.

Interiér Penziónu Dolina.



Zlatý záver dňa

Ťažký týždeň poznačený nepríjemnými udalosťami v súkromnom i pracovnom živote si žiadal vytiahnuť telo mimo civilizáciu a vyvetrať hlavu plnú myšlienok niekde osamote. Celodenné poškulovanie zo záhrady po modrej oblohe plnej bielych kopovitých oblakov sľubovalo krásny západ slnka. Bolo rozhodnuté. Už len dokončiť robotu v záhrade a 18:00 narýchlo balím veci do vaku a vyrážam. Smer Veľká skala. Priebežná kontrola oblohy nenasvedčuje žiadnej zmene. Na poli pod Babizonkou prechádzam odkvitnutými púpavami ako perinou a za mnou sa tvorí vír malých poletujúcich "padáčikov". Potichu vstúpim do lesa, ktorý hučí spevom vtákov ako keby nacvičovali povzbudzovanie na večerný zápas proti Fínom. Zo začiatku sa snažím vyhýbať húseniciam visiacim zo stromov na tenkých pavučinách ale po chvíli to prestáva baviť a rozhodujem sa že pavučiny dám dole až na skale. Pomalým tempom sa dostávam na skalnatý hrebeň. Odopínam vak a spolu s ním sťahujem z hlavy z tenkých pavučín upletenú kapucňu. Vďaka teplu do nitky prepotené tričko vyzliekam a dávam sušiť na statív. Rýchlo obliekam softshell bundu lebo hore pofukuje svieži vietor. Dopĺňam pitný režim a kochám sa výhľadmi do doliny. Čo ma už menej teší je blížiaca sa nízka oblačnosť zo západu, ktorá onedlho ukryje slnko. Potichu si šomrem, že zo sľubovaného západu slnka znova nič nebude. Urobím teda aspoň zopár záberov smerom na sever, kde je v diaľke vidno aj chrbát Vtáčnika. Presúvam sa na iné miesto odkiaľ pozorujem pomaly končiaci sa deň. Zrazu na ľavom líci zacítim teplo. To sa znova spod mrakov ukázalo zapadajúce slnko a osvietilo celú dolinu krásnym zlatým svetlom. V tom momente letí tričko zo statíva na kríky a opäť je na ňom osadený fotoaparát. Snažím sa zachytiť atmosféru rýchloplynúcich okamihov a popritom nasať niečo z tej energie. Podarí sa aspoň trocha z každého. Vydarený záver dňa nepokazí už ani večerná prehra 0:2 s Fínmi. Tie vtáky si to asi zle nacvičili...


Kráľovstvo snežienok

Druhý marcový víkend v roku 2013. Nedeľa, asi najmenej obľúbený deň v týždni. Znova nudné popoludnie tak na chrbát balím batoh, na krk fotoaparát a vydávam sa na krátke túlanie pomaly sa prebúdzajúcou jarnou krajinou, s neurčeným cieľom. V duchu si hovorím: "Veď po ceste uvidím kde skončím". Pomalým tempom sa nesiem asfaltkou do zrušeného liečebného ústavu nad dedinou. Popri potoku fotím stromy obrastené tmavozeleným brečtanom a okolo prechádzajúce autá ma zdravia hlasným trúbením. Pokračujem ďalej smerom na kaštieľ keď ma napadá myšlienka, že už som dávno nebol na Hraškove. Hraškov je domáce označenie kopca v mapách značeného ako Veľká skala, na úpätí ktorého sa nachádza zrúcanina Oponického hradu. Na jar býva jeho vrchná časť vďačným miestom pre rast snežienok. Zrazu mám cieľ. Ďalej sa teda presúvam cez areál liečebného ústavu, popri gaštanici až po smerovník Pusté. Na tomto mieste vznikli pri výrube nové ohradené lesné obory, vďaka ktorým je aj preznačkovaný chodník hore na Hraškov. Pokračujem popri obore, v ktorej pobehujú dve jelenice hľadajúc miesto ako cez plot von. Nad oborou kráčam už neporušeným lesom, kde mi cez chodník prebehne jeleň, ktorý zastaví necelých 100m ďalej a so záujmom sleduje moje hlasné odfukovanie do kopca. To sa už pomaly dostávam na hrebeň, kde pozorujem 6 srniek a pomaly prichádzam na označený vyhliadkový bod Veľká skala. Výhľady dnes nestoja za veľa tak sa vraciam po chodníku kúsok späť pozrieť na snežienky. Po prekonaní malého prevýšenia sa otvára výhľad na lúku posypanú bielymi hlavičkami snežienok kam len oko dovidí. To už na bruchu fotím tú bielu parádu. Po fotopauze sa vydávam na cestu domov dole lesom, popri obore, z ktorej dve jelenice stále neúspešne hľadajú cestu von.








Jeseň 2012 na Veľkej skale


Piatok 19.10.2012. Vôbec prvý "photowalk" s Prcom a jeho novou technikou. Krásne babie leto. Smer Veľká skala. Podľa Endomondo to je tam a späť 7,2km a prevýšenie 260m. Žiadne oslnivé čísla ale moje nohy, ktoré majú po pol roku znova na sebe vibramy su iného názoru a zodraté päty po prvom kilometri im dávajú za pravdu. Čo už..."kancelárska krysa" trpí ale čuší. Fičíme aby sme boli hore pred západom slnka. Popri krypte kde nám robí spoločnosť prvá srnka, ďalej cez Babizonku kde sa ukazujú ďalšie tri štvornohé "slečny". Pod pásom lesa prvá technická prestávka a naprávanie neposlušného statíva na batohu. Vstupujeme do ticha jesenného lesa, kde sa ukazujú vysoké bedle. S pribúdajúcimi metrami do kopca utíchne rozhovor ale zato sa ozývajú valce v hrudi, až myslím že vybehnú von. Konečne Pánska cesta a hlboké rozdýchavanie. Musíme ale ťahať ďalej ak chceme chytiť dobré svetlo, aj tak už to je len kúsok. Kúsok ale najstrmší. Medzi tými šutrami si pripadám ako v Tatrách. Konečne hore a pri pohľade na nízke slnko zisťujeme že nám chýba pol hodina. Treba rýchlo využiť ešte čo nám ponúka. Nasadíme techniku na statív a začína cvakanie. Prco sa oddelil a tak si nezavadziame. Po 45min fotoošialu sa znova stretáme. Založíme základný tábor "fototechniky" s tým že počkáme do tmy. Zisťujeme že Horné potvrdzujú výnimku a zapínajú pouličné osvetlenie ako posledné....18:30 :) Tak skúšame nočné foto osvetlenej doliny a nízkovychádzajúceho mesiaca. To si už pri "ostrení" pomáhame aj butilkou chutnej slivky :) 19:30 už nie je čím ostriť tak balíme tábor a po tme pomocou čeloviek ťaháme pomaly dole. Narýchlo zbúchaný výlet sa celkom vydaril aj s cvaknutím niekoľkých fotiek. Len škoda toho oparu v doline. Možno nabudúce nebude. Zo zahanbením musím priznať že to bola moja prvá tohtoročná návšteva na Skale.



Smerom na Malú skalu. V pozadí Veľký Tríbeč.

Hustý porast.

Lefantovská kotlina.

Skalné mesto.

Krásna slnečná jeseň.

Nabudúce smer Hraškov. Kopec oproti.

Tarište v posledných lúčoch.

Vysvietená nočná dolina.

Žibrica

Pokojný večer na Serheni s výhľadom na Žibricu.